Potom som našli to, čo ste obaja vynechali.
Nemeckú klinickú štúdiju o rozklade kolagénu okolo vlasových folikulov. A vysvetľovalo všetko – nielen to, prečo mám riadky, ale aj to, prečo vypádam v hrebách.
V hlave je každý vlas v malom kolagénovom puzdre. Predstav si to ako obal, ktorý drží koreň. Po 40. roku sa tieto puzdra začnú rozpúšťat. Uchytenie sa uvoľňuje. Vlas neuhyne – vysunie sa. Pod pršavkou, na vankúši, medzi prstami. Živý vlas, ktorý už tvoja pokožka hlavy nedokáže udržať.
Ten hreb na vankúši každé ráno? Nebyl mŕtvy. Len nič ho nekotvil k tvojej hlave.
A najhoršie – kolagénové tablety nepomáhajú. Po 40. roku sa okolo folikulov vyvíja zápal. Výskumníci to nazývajú „bariérou pre vstrebávanie kolagénu“. To, čo prehltáš, nikdy nedosiahne puzdra. Uchytenie sa ďalej uvoľňuje. Vlas ďalej vysúva.
Potom som našli to, čo prekoná tú bariéru.
Galaktolipidy z hrebovej ruže – jediná prírodná zlúčka, ktorá bola štúrovaná na jej schopnosť rozpúšťať práve túto zápalovú bariéru na úrovni folikulov.
Nemecká formulácia ich skombinovala s hydrolyzovaným kolagénom, ktorý je dost veľký, aby dosiahol puzdra, keď sa cesta otvorí. Galaktolipidy rozpúšťajú bariéru. Kolagén obnovuje uchytenie.